Bola streda 14. septembra 2016. Práve som dopiekla prvý piškótový korpus na svadobnú tortu pre moju neterku Annu, keď zazvonil telefón a sestra mi oznámila, že naša mamička leží vo vážnom stave v žiarskej nemocnici. Ani minútu som neváhala, nasadli sme s manželom do auta a ponáhľali sa z Bratislavy za mojou maminou.
Ďakujem pánu Bohu, že nás počkala. Ležala pokojne v umelom spánku. Neustále som ju hladila po ruke, tvári, hovorila jej, ako ju ľúbim a že to zvládne. Nezvládla… Asi po trištvrte hodine poslednýkrát vydýchla.
V piatok podvečer bol pohreb našej milovanej mamičky a starkej Anny. V sobotu na poludnie bola svadba neterky Anny.
I napriek veľkému smútku, sme sa všetci snažili urobiť Anne krásny svadobný deň. Želala by si to aj naša mamina. Určite sa z nebíčka s úsmevom na tvári pozerala na svadbu jednej zo svojich vnučiek. Ďakujeme, mami, za všetko!
Mala som byť autorkou celej svadobnej torty, no stihla som urobiť len tieto kvietky, ktoré som začala modelovať už skôr. Vzhľadom na všetky okolnosti, tortu na poslednú chvíľu upiekla iná šikovná cukrárka. Po svadobnom obrade som v kaštieli v Beladiciach cez slzy v očiach aspoň dozdobila tortu mojimi kvietkami.
To je neuveriteľný príbeh mojich cukrových ruží na svadobnú tortu pre neterku, krásnu nevestu Annu.
Karina Cakes 